Zmyslové vnímanie u

• • • Zmyslové vnímanie u detí s PAS

• • • • Zmyslové vnímanie u detí s PAS

      • Zmyslové  vnímanie  hypersenzitivita    alebo    hyposenzitivita  u detí s poruchami autistického spektra.

         

         

        Podľa Romana Straussová, Iva Roštárová, Sebaobsluha u dětí s poruchou autistického spektra, APLA  ISBN 978-80-87690-01-7

         

                    Rozdielnosť vo vnímaní zaznamenávame u detí s PAS aj v oblasti zmyslovej. Často sa objavuje zmyslová hypersenzitivita – teda precitlivenosť na niektoré vnemy. Inokedy zisťujeme výraznú hyposenzitivitu – otupenosť voči niektorým podnetom.

        Sluchové vnímanie: častá precitlivenosť na zvuky, ktoré môžu vnímať dokonca aj ako fyzickú bolesť. Pre predstavu si uvedomme našu reakciu na škriabanie polystyrénu nechtami a pod. Musíme si uvedomiť, že dieťa s PAS vníma podobným spôsobom aj mnoho iných prirodzených zvukov z prostredia  a  pre jeho senzorickú precitlivenosť reaguje mnohokrát neprimerane. Naopak vnímanie ľudského hlasu /reakcia na meno/ býva u dieťaťa často potlačená.

        Zrakové vnímanie: je veľmi dôležité – ide o hlavný informačný kanál, o ktorý sa vnímanie  dieťaťa s PAS opiera.

        Chuťové, čuchové a hmatové vnímanie: je veľmi často u dieťaťa s PAS zmenené. Objavuje sa citlivosť na rôzne vône a pachy, hypersenzitivita na dotyky /niektorých častí tela/. Napríklad pohladkanie niektoré deti vnímajú často bolestivejšie, ako pevný stisk. Naopak  na úder pri páde často reagujú necitlivo až apaticky. Najväčšie problémy spôsobuje odlišné vnímanie v oblasti jedla. Tu sa kombinuje niekoľko zmyslov. Ide o chuť, hmat, keď je dieťa iba určitú konzistenciu stravy /tekutú/, najviac sa ale riadia zrakom. Zjedia napríklad jedlá určitej farby, alebo sa na inak sfarbené jedlá ani nepozrú. Tiež rozdeľujú jedlá  na zrozumiteľné, kedy dieťa jasne vidí z čoho sa jedlo skladá a nezrozumiteľné, keď sú všetky ingrediencie zmiešané. Riešením môže byť jednoduchý tanierik rozdelený na tri časti, aby malo dieťa lepší prehľad. Príjem potravy má zásadný význam pre vývoj každého jedinca, jeho narušenie môže mať negatívne následky nielen v období detstva, ale aj puberty a v dospelosti. Učiť nové jedlá musíme postupne, postupnou expozíciou s poskytnutím odmeny.

        Dieťa učíme nebáť sa skúšať nové jedlá, ide o rozširovanie jedálnička. Nenútime ho zjesť nové jedlo celé, len mu pomáhame vyskúšať neznáme jedlo, ktorého sa bojí. Na začiatku stačí, ak si ho vloží do úst, oblíže. Nevadí, že ho dávi, pokusy opakujeme /často ide o mnohomesačný nácvik/. Dieťa dobre odmeníme a ukážeme mu ako si vážime jeho odvahu. Nevnucujeme mu predstavu, ako je to jedlo dobré, ale vnímame jeho pocity, pripojíme sa k nemu a povzbudzujeme ho. Postupným nácvikom by sme sa mali dostať k cieľu. Je veľmi vhodné vizualizovať dieťaťu jedálniček, čo môže byť užitočné do budúcna, ako dôkaz pre dieťa,  že také jedlo už v minulosti jedlo a neublížilo mu. Pretože u dieťaťa s PAS nemôžeme nikdy predpokladať a s istotou vedieť či a kedy začne svoj jedálniček zužovať. Je vhodné mu pripraviť prežitkový fotoalbum, denník – úspešníček, do ktorého systematicky zaznamenávame  každý úspech dieťaťa / a to aj v tom prípade, že dieťa fotografiám ešte NEROZUMIE /.

        Častým problémom je aj nácvik pitia. Motivačným prvkom môže byť obľúbený gumený medvedík na dne šálky s čajom, pitím. / S týmto nápadom prišli učiteľky  špeciálnej triedy pre deti s autizmom MŠ DUHA Praha Košíře./