Prečítajte si
- Viacnásobné postihnutie
- Viacnásobné postihnutie: - Osoba, ktorá vykazuje príznaky súčasného výskytu viacerých postihnutí. Toto postihnutie je aktuálny, relatívne trvalý stav jedinca, pri ktorom súčasne viacero faktorov negatívne ovplyvňuje v oblasti motorickej, senzorickej a mentálnej príjem, spracovanie, uchovanie, sprostredkovanie a zmysluplné využívanie informácií, čo má dopad na kognitívne, komunikačné, motorické a psychosociálne správanie jedinca. - Delí sa do troch symptomatologicky príbuzných skupín: - · mentálne postihnutie v kombinácii s ďalším postihnutím – táto skupina je najpočetnejšia - · slepota – hluchota – predstavuje najťažšiu formu - · poruchy správania v kombinácii s ďalším postihnutím, či narušením - Až donedávna bola problematika výchovy a vzdelávania, resp. edukácie jednotlivcov so súčasným výskytom viacerých postihnutí či narušení okrajovou súčasťou “tradičných” špecializácií v rámci špeciálnej pedagogiky. Najviac priestoru jej bolo venované v pedagogike mentálne postihnutých. V súčasnosti sa ukazuje, že osoby s viacnásobným postihnutím predstavujú nie zanedbateľnú časť populácie s tendenciou zvyšovania výskytu, vyznačujúcu sa mimoriadnou heterogénnosťou a variabilitou príznakov, prejavov a z nich plynúcich špeciálnych výchovných a vzdelávacích (edukačných) potrieb. Mnohé z nich boli v minulosti považované za také, ktorým postačí len základná zdravotnícka ošetrovateľská starostlivosť. V posledných rokoch sa však pohľady na možnosti rozvíjania osobnosti najmä ťažko viacnásobne postihnutých menia, zdôrazňuje sa význam cielených špeciálnopedagogických intervencií a do popredia sa dostáva problematika ich špeciálnej edukácie a výchovnej rehabilitácie. - Závažnejšie postihnutia, poruchy, chyby a narušenia (a to najmä vrodené a vývinové) sa pomerne často združujú, majú tendenciu vyskytovať sa spoločne a ich nositeľ tak môže byť postihnutý viacerými chybami, postihnutiami. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že o „jednoduchých“, „samostatných“, "izolovaných" postihnutiach by sa ani nemalo uvažovať, pretože vždy sú prítomné dôsledky v psychickom, osobnostnom alebo sociálnom vývine jednotlivca.